Olivový raj

Milujete olivy a jedlá bez nich alebo bez olivového oleja si neviete predstaviť? A vedeli ste, že svetovo ojedinelý olivový háj – teda skôr raj – máte len pár sto kilometrov od domova v Chorvátsku na ostrove Pag?

Vyrážame na chorvátsky ostrov Pag

Tak napríklad ja som to nevedela vôbec. Keď sme s babami vyrážali na dámsku jazdu do Novalje, o neďalekom olivovom území sme nemali ani tušenia. Náš program týždňa bol jasný: váľanie sa na chorvátskej pláži, popíjanie lahodných mokov, pojedanie morských potvor a podobne náročné aktivity. Avšak hneď prvý deň nás sprievodca zoznámil s tým, čo všetko je možné na Pagu vidieť, ochutnať, zažiť alebo vyskúšať. A toho sa baby chytili okamžite. Výlet za olivami bol dohodnutý skôr než som sa stihla nadýchnuť a vyjadriť svoj nesúhlas. Na rozdiel od nich som totiž ešte stále „nepobozkaná“.

Olivy mi nikdy nechutili

Každý rok som skúsila jednu zobnúť, či teda už konečne nastal môj čas, ale evidentne nenastal. Stále rovnako zvláštna chuť – v mojom prípade teda nechuť. Okolie ma upokojovalo, že môj čas príde, ale 30 som mala dávno a stále nič. Možno som voči tej prazvláštnej horkastej chuti až príliš odolná. Ktovie. Čo ale viem, je, že som v našom kruhu rodinnom i medzi priateľmi posledná, komu olivy ešte stále nezachutili. Nikto mi to samozrejme nevyčíta, pretože to znamená, že bude o jeden hladný krk na túto dobrotu na každej akcii či oslave menej.

Olivovníky na Pagu – pamiatka UNESCO

Lenže baby milujú olivy a toto miesto má na ne dokonca UNESCO „pečiatku“. Partiu som trhať nechcela a s ich prísľubom, že to bude super výlet, sme sa v polovici týždňa vydali na severný cíp ostrova. Že pôjde o nezabudnuteľný zážitok, bolo jasné už po prvých faktických informáciách, ktorými nás sprievodca Radek zahrnul. Na ploche 24 hektárov rastie a plodí 80 000 olivovníkov. Mnohé sú staršie než 1000 rokov a na našej planéte sú už len dve zeme, ktoré sa môžu pýšiť podobným unikátom – Izrael a Grécko.

Kde sa olivovníky nachádzajú?

Asi po 10 kilometroch od Novalje zastavujeme pri planých olivovníkoch. Radek nám ukazuje, ako sa dajú spoznať – sú menšie a majú rovné, tenké vetvy. Je ich v tejto oblasti asi 1500 a práve tieto sú súčasťou chránenej rezervácie. Po prejdení ďalších 16 kilometrov sme sa priblížili k dedine Lun a zaparkovali u novo vybudovaného informačného centra. Novotou tu žiarilo úplne všetko. Dostali sme letáčiky a vyrazili po kamennej cestičke za krásami miestneho olivového hája.

Krása olivového hája

Už po niekoľkých metroch na nás dýchla atmosféra výnimočného miesta. Stromy obsypané ešte nezrelými olivami sa tu týčili do výšky niekoľkých metrov. Niektoré vraj dosahujú vzrastu zrovnateľného s poschodovým domom a pri zbere je na ne potrebný až 6 metrov dlhý rebrík. Väčšina olivovníkov je zvláštne pokrútená a deformovaná. Prapodivné tvary sú spôsobené predovšetkým silnými vetrami. Ale podiel na tom má aj kamenité podložie, s ktorým sa korene stromov doslova bijú a prepletajú.

Najstarší olivovník na svete

Netrvalo dlho a došli sme k najstaršiemu olivovníku na ostrove Pag. Odhad vedcov znie 1600 rokov. Neskutočné! Aby sa strom dal objať, je potreba 9 ľudí. Pýtame sa Radka na prapodivné farebné značenie stromov. S odpoveďou neváha a vysvetľuje nám, že cenné sú stromy, nie pôda. Rodiny a vlastníci majú teda označené svoje stromy, ktoré sa dedia po generácie – napríklad ako veno. Prvé kvalitné plody sa totiž dajú zberať najskôr po 10 rokoch.

Malebná lisovňa olivového oleja

Náš sprievodca je formát. Dohodol nám u miestneho domorodca, že môžeme nahliadnuť do jeho lisovne. Vysvetľuje nám, ako sa všetko spracováva, koľko kíl olív je potrebných na výrobu litra olivového oleja, ale hlavne prichádza s fľaškou a degustačnými pohárikmi. Keď nám leje do pohárikov olivový olej tak, ako si doma nalievame slivovicu, tak sa po sebe trochu rozpačito pozeráme. Nesplietol si olej s rakijou? Vŕta mi hlavou. Ale nesplietol. Vie dobre, čo robí. Nabáda nás nech sa nebojíme a ochutnáme, že ide o veľmi výnimočný olivový olej, do ktorého sú pridané dve dôležité ingrediencie, a či vraj spoznáme ktoré. Pokyniem babám nech ochutnávajú, keďže ony sú tie odborníčky.

Katka okamžite vykríkne: „Bazalka, cítim bazalku!“ pán domu prikyvuje a chváli ju. Avšak ani ona ani Iva nemôžu prísť na to, čo je tá druhá chuť. Nedá mi to a hovorím si, že kde inde skúsiť niečo olivového než u najkvalitnejšieho zdroja. Podľa rady do seba pohárik oleja nekopnem ako vodu, ale nechávam len jemne skĺznuť do krku. Príjemne to páli a naozaj cítim bazalku. Chutí to skvelo. Nikdy by mi nenapadlo, že olej môže vôbec chutiť. A potom mi to trkne. Paradajka, to je paradajka, tá druhá ingrediencia. Volám na pána domáceho: „Tomato, tomato.“ Významne nadvihne obočie a takmer sa ukloní. Vraj nie je mnoho tých, čo na tú paradajku prídu, a že je vidieť, že moje chuťové bunky sa nenechajú hneď tak oklamať. Hrdosťou sa pniem k výšinám a žiadam si za odmenu ochutnávku miestnej olivy v náleve. Keď mi nezachutia tu a teraz, tak už nikdy. Je famózna! Príjemná horkoslaná zvláštna svieža ľahko trpká chuť. To je ono, konečne som to zlomila! Už viem, čo na tých olivách všetci majú.

Olivový olej nad zlato

Vyťahujeme peňaženky a prosíme pána sprievodcu, aby pánovi domácemu preložil, že by sme chceli každá aspoň tri oleje a tiež naložené olivy. A až teraz sa ukazuje, na akú vzácnosť sme narazili. Pán domáci totiž ospravedlňujúco kýva hlavou a dvíha ramená. Sám má málo. Miestni totiž predovšetkým musí zásobovať seba a až potom predávajú. Jeho úroda síce bola malá, ale kvalitná, a tak to, čo mal na predaj, je dávno preč. Sklamane ďakujeme aspoň za prehliadku lisu a ochutnávku a mierime k autu. Než nasadneme, dobehne nás s 3 fľaškami, na ktorých sú ručne maľované etikety. Za ten chuťový skvost si od nás berie smiešnych pár kún, div mu peniaze nemusíme pchať násilím. V obchode by sme takú kvalitu nezohnali, alebo by bola dovážaná ktovie odkiaľ a hlavne by stála nehorázne peniaze.

Po ceste do Novalje držíme fľašky v náruči ako malé deti. Sú to naše poklady a už sa všetky tešíme, až budeme doma rozprávať o našom olivovom dobrodružstve. Na svete je tak krásne, keď človek stretne ľudí, ktorí majú úsmev na tvári a srdce na dlani.

PS: olej doma samozrejme nevydržal príliš dlho ani jednej z nás. Doslova sa po ňom zaprášilo. Ale fľaše s krásnou etiketou máme odložené na pamiatku.