Pažský syr Gligora – jeden z 10 najlepších syrov na svete

„Miláčik, budeš musieť do syrárne namiesto mňa,“ hlási mi prvý deň našej dovolenky manžel, „je mi zle, asi som prechladol z klimatizácie v aute.“ Po nočnej jazde som sa tešila, ako ráno skočím do mora, ale čo sa dá robiť. Budem musieť na exkurziu miesto Petra. On je milovník syrov, vín, sušených paradajok, olív a pod. Skrátka pravý gurmán. Možno, aby som bola presnejšia, poslednou dobou už skôr gurmet – veľmi dobre varí. Škoda, že v mojom prípade sa dá ťažko hovoriť o labužníctve… som tak trochu barbar – zjem takmer čokoľvek a väčšinou mi to aj chutí.

Syráreň Gligora, ostrov Pag

Na odporúčanie sprievodcu si beriem do kabelky (okrem bločku na poznámky, pretože Peter by to neprežil, keby som mu všetko neporozprávala) aj svetrík (v prevádzke je cca 15 stupňov).

Syráreň Gligora stojí v centre Kolanu, malej obci neďaleko Mandre a Šimuni. Hoci sa jedná o novú prevádzku, nijako nenarušuje ráz typickej chorvátskej dediny.

Než vstúpime do útrob budovy, aby sme odhalili tajomstvo výroby jedného z desiatich najlepších syrov na svete, dozvedáme sa zaujímavé fakty.

Na ostrove Pag žije zhruba 35 tis. oviec (zatiaľ čo obyvateľov je tu len 8 tis.). Jedná sa o plemeno, ktoré je schopné sa na prevažne kamenistej pôde uživiť. Ovečky sa tak napchávajú nielen trávou, ale napríklad aj bylinkami. To všetko dodá ich mlieku nezameniteľnú chuť.

Doja sa 2x denne – ručne. Mlieko sa vykupuje aj od miestnych farmárov a ihneď sa testuje v laboratóriu, aby sa odhalili prípadné nedostatky. Na kvalitu sa hľadí predovšetkým. Syráreň má 50 zamestnancov, z ktorých každý pozná jednotlivé procesy výroby syra do najmenších detailov. Na pozíciách sa tak v priebehu roka môžu striedať. Žiadna nuda, žiadne nočné smeny a okolo samé dobroty.

Prehliadka modernej výroby syrov

Príprava na exkurziu do syrárne

Presúvame sa ku vchodu budovy, kde je potrebné sa obliecť do návlekov a plášťov, aby sme do syrárne nezaniesli nečistoty (napr. z produkcie 35 tis. oviec;-)). Hotový maškarný. Napodiv z toho nemajú najväčšiu radosť deti, ale dospelí. Vzájomne sa fotíme. Ešte návleky na topánky a môžeme dovnútra. Moderná plne automatická linka odpočíva – trafili sme sa do pauzy. Máme tak možnosť pozrieť sa aj do miestnosti s kaďami na srvátku.

Výrobná linka syrov Gligora

To najzaujímavejšie a najdôležitejšie je ale ukryté pod zemou. Výťahom schádzame 6 metrov pod úroveň terénu, kde už hotové syry zrejú. Vôňa, ktorá sa linie už od dverí výťahu je neodolateľná. Začínam mať neskutočnú chuť zobnúť do niektorého zo syrov. Ešteže tu nie je Peter, to by nevydržal. Dozvedáme sa, že o syr sa pri zrení (min. 4 mesiace) starostlivo stará. Pleseň, ktorá sa na nich tvorí, sa zoškrabne, bochníčky sa otáčajú a pomazávají olivovým olejom. Všetko sa robí ručne. Tie najlepšie kúsky zrejú medzi šupkami olív. Sliny sa mi zbiehajú – nech už sme na ochutnávke!

Čítajte tiež: Ako sa vyrába Pažský syr

Výroba syrov Gligora

Ochutnávka syrov vo vyhliadkovej reštaurácii

Sprievodca akoby ma vypočul a velí k odchodu smerom nahor. Stúpame až na strechu budovy, kde je veľká ochutnávková a vyhliadková reštaurácia. Kocháme sa scenériou ostrova, vidieť je až na more. Pred nami sú už nachystané taniere s rôznymi druhmi syrov.

Ochutnávka syrov v syrárne Gligora

Evidentne som sa netešila na syry len ja, pretože niektorí sa do ochutnávania pustili hlava nehlava. Sprievodca sa ich snaží zastaviť s tým, že by im rád povedal, čo za druh syra vlastne ochutnávajú. Peter by na mňa bol pyšný, ako pozorne som počúvala, podľa inštrukcií ochutnávala a snažila sa rozpoznať rozdiely medzi syrmi. Tak teraz len vybrať ten správny syr pre maškrtný jazýček môjho muža a dúfať, že v skúške obstojím.

Podniková predajňa syrov a vinotéka

Predajňa syrov Gligora v Kolane

Exkurzia je zakončená v podnikovej predajni pár krokov od výrobne. Štýlový obchodík je nadupaný až po strop nielen syrmi, ale aj olivami, hľuzovkami, pršutom, preslávenou Pažskou soľou, olivovými olejmi, travaricou (chorvátska pálenka) skrátka všetkým, čím je Pag a Chorvátsko jedinečné a čo doma hneď tak nezoženiete. Vyberám svojich favoritov z ochutnávky (Pažský syr a dvojročný syr z kravského a kozieho mlieka). Ani na sekundu nepochybujem – bude to správna voľba.

V poschodí je ešte malá vinotéka, kde v komornej skupinke ochutnávame miestne lahodné moky. Fľaša červeného vína Gospoja je čerešničkou na torte a váham či vziať len jednu alebo rovno dve sedmičky. Famózne!

Hrdo veziem svoje „úlovky“ na apartmán a žnem veľkú pochvalu. Peter neveriacky krúti hlavou a pýta sa, kto mi radil. „To ja sama, miláčik, dávala som pozor a vyberala s láskou a podľa poznámok“.

A tak sme si večer pochutili obaja (ja už druhýkrát).

PS: Že by sa zo mňa teda konečne začal stávať ten gurmán?